Vedeli ste, že tento najpredávanejší keksík 21. storočia,
keksík ktorý má v Nórsku ešte aj vlastný bunker aby sa v prípade konca sveta zachoval recept pre ďalšie generácie,
keksík ktorý je podľa štúdie na potkanoch doslova návykový,
.. len šlohli od svojho konkurenta?
A potom, keď ho nakompletku okopčili, chuť, tvar, symboly, ešte aj názov, tak toho konkurenta aj kompletne vytlačili z trhu, aj zákazníkov presvedčili, že to oni sú tí originálni?
Všetko sa začalo v roku 1902, kedy sa začínajúci výrobca cukroviniek „Sunshine Biscuits“ chcel presadiť na vysoko konkurenčnom trhu ovládanom veľkými pekárenskými konglomerátmi.
Firma potrebovala vymyslieť chutný, cenovo dostupný a zároveň výrazný produkt. A výsledkom týchto snáh boli dve čierne čokoládové sušienky zvierajúce bielu vanilkovú náplň.
Keksík super chutil, super vyzeral, nebol drahý .. ale to meno! Volali ho „Hydrox“, od slov Hydrogen (vodík) a Oxygen (kyslík).. no hrôza.
Každopádne zákazníci produkt milovali .. a to sa fakt nepáčilo spoločnosti National Biscuit Company (Nabisco), tomu konglomerátu ovládajúcemu trh.
A tak produkt skrátka okopírovali, ešte aj s tými hieroglifmi na sušienke, a pomenovali ho OREO.
Keď už produkt mali, začali dlhodobo a vytrvalo robiť to, čo veľké korporácie fakt vedia – využili svoje meno, obrovskú distribúciu, hromadu peňazí, skvelú reklamu .. no skrátka marketing.
Začnime tou reklamou: kým dotknutý Hydrox komunikoval, že to oni sú ten „originál“, tak OREO brand manažéri si uvedomovali, že zákazníka to nezaujíma, zákazníka zaujímajú jeho vlastné potreby.
A tak sa v reklamách Oreo zameriavalo na šťastné momenty, ktoré s ním zažijete, keď ich s kamošmi budete jesť. „Otoč, oblíž, omliekuj,“ ten štýl. Niečo ako Coca-Cola reklama, slniečko a dúha s priateľmi, emócie!
Druhá silná páka bola distribúcia: Nabisco malo taký veľký vplyv na obchodné reťazce, že im dokázalo diktovať, aké produkty majú/nemajú naskladňovať, alebo kde v regáloch budú umiestňované.
Dokonca sa firma nespoliehala na zamestnancov zo supermarketu, ale platila si vlastných, aby zabezpečovali, že Oreo bude v regáloch stále doložené a bude mať tie najprominetnejšie miesta.
A keď už pri tých regáloch boli, tak mali zároveň otáčať Hydroxy, aby neboli ľahko viditeľné, aby boli prekryté inými produktami, alebo zatlačené dozadu. teraz sa s nimi Hydrox súdi o 800 miliónov dolárov za to.
No a nakoniec cena. Oreo pozicionovali ako drahší produkt.. tým pádom prémiovejší, kvalitnejší, chutnejší (čo je drahé to je dobré).
A viete ako to dopadlo?
V 2003 Hydrox zbankrotoval, zato tá kopírka Oreo vyrába 25+ MILIÁRD keksíkov ročne.
Veru, zákazníkov spravodlivosť nezaujíma. Skvelý marketing býva ukrutne nespravodlivý.