Toto bol naozajstný test spoločenskej zodpovednosti. A neprešli sme.
Toto je jeden z marketingových newsletterov, aké pravidelne 2x týždenne zasielam.
Ak sa vám páči, prihláste sa na odber a budem ich posielať aj vám. ❤️
Po olympiáde sú Majstrovstvá sveta vo futbale najsledovanejšou športovou udalosťou na svete. Vraj až 1,2 miliardy ľudí sledovalo finálový zápas v 2018 v Rusku a dokonca až 3,5 miliardy ľudí videlo aspoň jednu minútu z prenosu.
Takže pokiaľ máte silnú značku, známy produkt, celosvetovú distribúciu, tak je priam vašou povinnosťou voči zamestnancom i akcionárom byť tam, bez debaty.
Už horšie je, keď sa to podujatie deje v krajine akou je Katar.
Prečo, pýtate sa?
Pretože od samotného začiatku bolo jasné, že tá krajina v súťaži o organizáciu nehrala čestne.
Katar v čase svojho víťazstva (2010) mal cca tretinu obyvateľov ako Slovensko.
Logistika, zázemie, hotely, stravovanie, cesty… Nič z toho nebolo pripravené na to, aby adekvátne pohostili 3+ milióny fanúšikov a organizátorov.
Šampionát sa doteraz vždy hral v lete, kedy v Katare priemerná denná teplota hravo prekročí 40 stupňov Celzia. V takej horúčave by sa na futbal nedalo ani pozerať, nieto ešte behať po ihrisku.
Katar mal v 2010 jediný futbalový štadión a mužstvo na 113. mieste vo svetovom rebríčku (súťaží 32 tímov).
No a nakoniec, o šampionát sa tiež uchádzalo USA, Japonsko, Južná Kórea a Austrália.
Nebudem to príliš rozpitvávať, za uplynulých 12 rokov stihlo vzniknúť dosť reportáží odhaľujúcich temné pozadie celej „súťaže“.
Katar v 2010 vyhral a bolo jasné, že ich čaká FAKT VEĽA ROBOTY.
Okrem siedmich špičkových štadiónov museli postaviť letiská, diaľnice, hotely, nemocnice… Celú tú neexistujúcu infraštruktúru.
Najkrajším príkladom je Lusail, dnes 2. najväčšie mesto v krajine, v ktorom žije 450 000 obyvateľov, a v ktorom sa hrali oba finálové zápasy.
Viete, čo je na ňom zaujímavé?
Že ešte v 2005 tam bola púšť. Vygooglite si, ako vyzerá dnes, po 17. rokoch.
Je jasné, že v krajine s 1,8 miliónmi obyvateľov toto nie je fyzicky možné bez ohľadu na to, koľko ropy máte.
Ako to teda vyriešili?
Do krajiny doniesli toľko ľudí, že 88 % všetkých obyvateľov sú migranti, robotníci z chudobných krajín. Viď graf, ktorý najlepšie ilustruje rozloženie celej populácie.
No a keďže v tých 40+ stupňových horúčavách, v extrémne nehygienických podmienkach to tí chudáci museli odmakať, je jasné, že mnohí za to zaplatili tú najvyššiu cenu. Vraj 6500 ľudí. Tipol by som si, že ich v skutočnosti bolo oveľa viac.
No, a prečo to sem píšem?
Lebo s úvodným výkopom sa na toto všetko zabudlo.
Žiadny partner na protest neprestal vysielať svoje reklamy (a všetci stiahli svoje dúhové logá).
Žiadna reštaurácia ani podnik neprestali na protest vysielať prenosy.
Žiadna z krajín neodvolala svoju účasť, a keď im pohrozili trestami za nosenie dúhových pások, tak aj tie dali dole.
Hlavne že FIFA vydala 94 stranovú príručku, ako bojovať za rôznorodosť a proti diskriminácii.
Tým nikomu nič nevyčítam, tak funguje biznis, politika, celý svet. Sáčky v oceánoch a globálne otepľovanie riešime vždy až vtedy, keď máme plné chladničky.
Ale presne to je dôvod, pre ktorý neverím drvivej väčšine všetkých tých green bio eko programov. Lebo je jasné, že v momente, kedy by došlo na lámanie chleba, keby sa prestali plniť čísla, je záchrana sveta druhoradá.
Pamätajte, skutočné hodnoty sú to LEN vtedy, keď ste za ne ochotní zaplatiť adekvátnu cenu. Od úst si odtrhnúť, zarobiť menej či ísť do nekomfortu.
Odporúčam investovať peniaze len do tých programov, o ktorých ste skutočne presvedčení, ktoré by ste robili aj keby sa o tom nikto nedozvedel. A nie preto, lebo je to trendy.
Filip
ODPORÚČAME VÁM:
Toto bol jeden z marketingových newsletterov, aké pravidelne 2x týždenne zasielam.
Ak sa vám páčil, prihláste sa na odber a budem ich posielať aj vám. ❤️