Aj dnešný príbeh je dôkazom, čo dokáže s negatívnym posolstvom, ktoré veľmi chcete skryť, urobiť svetová distribúcia. 🙂

Je to skrátka King-Kong, stále vám to hovorím!

Na distribúciu vašich posolstiev v online svete, jednoducho, rýchlo a efektívne, využite odporúčacie okná Engerio. #reklama

—

Predmet tohto newslettra nie je výmysel. Naozaj som dostal, prvýkrát za všetky tie roky tvorenia, výzvu od právnej kancelárie na stiahnutie videa.

Zatiaľ sa to stalo jedinýkrát, našťastie. Viackrát som si koledoval, pretože žiadna značka nemá rada, keď si ju nejaký YouTuber dovolí kritizovať.

Ale aspoň mi napadlo zaujímavé a súvisiace marketingové poučenie: počuli ste už o efekte Barbry Streisandovej?

Stalo sa to v roku 2003, keď fotograf Kenneth Adelman dokumentoval pobrežie pláže v Kalifornii, v USA. Tými fotkami chcel zaznamenať, ako pôda na pobreží eroduje a zverejniť to celé na svojom webe. Ešte raz, bolo to na začiatku milénia, celý web bol miniatúrne médium, nieto ešte nejaká súkromná stránka.

Adelman mal ale tú smolu, že na jednej z tých 12 tisíc fotiek bol aj dom jednej z najznámejších amerických speváčok a herečiek, spomínanej Barbry. Takto konkrétne tá fotografia vyzerala.

Streisandová sa s ním začala súdiť, nech to okamžite stiahne, že je to zásah do jej súkromia! Bola to skutočná vizionárka, riešila GDPR oveľa skôr, než nad tým nejaká Európska únia začala vôbec uvažovať.

No a okrem toho, že jej sťažnosť súd zamietol (fotografia z diaľky podľa verdiktu neukazovala nič súkromné), sa práve vďaka tomuto sporu o zverejnenom zábere dozvedeli médiá, škodoradostní ľudia na internete a vlastne celý svet.

Fotku, ktorá bola podľa štatistík pred tým súdnym sporom videná asi štyrikrát, si zrazu sťahovali a zdieľali stovky tisíc ľudí (pamätajte, neboli ani sociálne siete, takéto veci sa mohli šíriť jedine e-mailom), až zrazu nazbierala stovky MILIÓNOV videní!

Au. 🙂

Presne odvtedy pozná tento svet niečo, čo na Wikipédii nájdete ako „Barbra Streisand Effect“.

Teda, keď čokoľvek chcete zakázať a obmedziť, urobiť nedostupným, tak riskujete, že sa stane presný opak.

Stalo sa to, keď Billovi Gatesovi pri verejnej prezentácii Windows 98 vyskočila modrá Blue Screen Of Death.

Keď Pepsi stiahlo reklamu s Kylie Jenner o tom, ako vďaka plechovke Pepsi chce dosiahnuť svetový mier.

Keď čínska vláda na online mapách vymazala obrázky zistilo sa, že sú to väznice a pracovné tábory.

Keď v Tunise zakázali YouTube a Dailymotion, lebo tam boli zverejnené videá politických väzňov.

Alebo keď zákazník reklamoval batériu vo svojej Galaxy S4, lebo sa samovznietila, Samsung vyžadoval dôkaz. Ale keď ho nahral na YouTube, tak mu poslali ich právnici list. V ňom žiadali stiahnutie videa, prísľub, že nikdy nezverejní podobný obsah a vzdá sa práva podať žalobu.

Ten zákazník list zverejnil a „vďaka“ tomu si pôvodné video pozrelo 1,2 milióna ľudí.

Skrátka, dajte si pozor, keď používate armádu právnikov alebo politické nitky na umlčanie názoru druhých, či tým nakoniec nedosiahnete úplný opak.

Ja som to spomínané video z internetu stiahol, lebo veď komu sa chce s tým handrkovať.

Ale aspoň vidíte, že hodnotný obsah dokážete urobiť z hocičoho. Aj z predžalobnej výzvy.

A teraz sa priznajte – chceli by ste vidieť, čo tam bolo také strašné, že takto zareagovali?

Odpíšte a ja vám ho pošlem, ako odmenu za dôveru. 🙂

—

Ak sa vám takéto príbehy páčia, potom našu knihu Neznáme príbehy úspešných značiek si zamilujete.

Kúpte ju ako darček pre niekoho, koho chcete potešiť, rozveseliť, vzdelať… alebo ešte lepšie, obdarujte seba! 🙂