Bolo to dávno, ešte v roku 1977, čo do vesmíru vypustila NASA sondu Voyager 1 (v preklade Cestovateľ, Bádateľ) nech preskúma vzdialené planéty našej slnečnej sústavy ako Jupiter a Saturn.
Voyger po trinástich rokoch svoju misiu splnil a dostal sa na kraj slnečnej sústavy, ďaleko za Neptún. Od Zeme bol vtedy vzdialený celých 6 miliárd kilometrov.
A tak, aby prístroj ušetril čo najviac energie, aby mohol posielať signály z fakt ďalekých kútov vesmíru ešte veľa veľa rokov, rozhodli sa inžinieri z NASA tie kamery vypnúť.
Ale ešte predtým, ako tak spravili, dostal na Valentína, 14. Februára 1990 Bádateľ pokyn urobiť „Rodinný portrét“ – sériu obrázkov, na ktorej by bolo vidieť všetky planéty slnečnej sústavy naraz.
No a práve Zem zachytil Voyager tak, ako vidíte na obrázku, ako sa vznáša v úlomku slnečného svetla. nazvali ju „Bledomodrá bodka“. Carl Sagan, slávny astronóm, ktorý roky loboval za to nech túto selfie spravia, o nej povedal:
„Len sa na ňu dobre pozrite, na to zrnko prachu. To je domov. To sme my. Na nej žije každý, koho milujete, každý, koho poznáte, každý, o kom ste kedy počuli, každý človek, ktorý kedy existoval, prežil svoj život. Každý lovec a zberač, každý hrdina a zbabelec, každý tvorca a ničiteľ civilizácie, každý kráľ a roľník, každý „najvyšší vodca“ v histórii nášho druhu žil tam – na zrniečku prachu, zavesenom v slnečnom lúči.
Zem je veľmi malá scéna v obrovskej kozmickej aréne. Pomyslite na rieky krvi preliate všetkými tými generálmi a cisármi, aby v sláve a triumfe mohli na okamih ovládnuť zlomok bodky. Pomyslite na nekonečné krutosti páchané obyvateľmi jedného kúta tohto pixelu na sotva rozpoznateľných obyvateľoch iného kúta, aké časté sú ich nedorozumenia, akí sú dychtiví zabiť jeden druhého, aké horlivé sú ich nenávisti.
Asi neexistuje lepší dôkaz o bláznovstve ľudských samoľúbostí než tento vzdialený obraz nášho malého sveta. Pre mňa to zdôrazňuje našu zodpovednosť byť k sebe navzájom láskavejší a zachovať a ctiť si bledomodrú bodku, jediný domov, ktorý sme kedy poznali.“