Maličkú Annu Jarvis asi nepoznáte, ale podobne ako väčšina iných detí na tejto planéte, aj ona nadovšetko milovala svoju maminku.

Tá bola silne veriacou ženou a svojej dcérke často rozprávala príbehy z Biblie o výnimočných mamách. Na ich konci sa aj zvykla pomodliť a želala si, aby jedného dňa ľudia po celom svete oslavovali mamy za všetko, čo urobili pre ľudstvo.

Keď Anna Jarvis staršia v roku 1905 zomrela, vtedy už nie malú dcérku Annu to veľmi zobralo.

Zároveň to však bol moment, kedy sa rozhodla, že mame ten jej sen splní.

Nuž začala písať listy, obrovské hromady listov. Písala prezidentom, politikom, zákonodarcom a každému, kto mal aspoň nejakú schopnosť pohnúť veci dopredu. Ak ste videli Útek z väznice Shawshank, ako tam Andy Dufferson roky vypisoval stovky listov, nech mu pošlú peniaze na knižnicu, máte približne predstavu.

Prednášala v kostoloch, na výstavách, na zjazdoch, využila každú jednu príležitosť, aby šírila osvetu o dôležitosti matiek.

Získala aj bohatých sponzorov, nákupné reťazce, pestovateľov kvetín či Henryho Heinza (toho, čo vymyslel ten slávny kečup), ktorí jej svojimi finančnými darmi pomohli s distribúciou posolstiev širokým masám.

Až nakoniec, v roku 1914, americký prezident Woodrow Wilson podpísal zákon, ktorým zoficiálnil druhú májovú nedeľu ako Deň matiek.

Konečne, Anne Jarvis sa ako 50-ročnej podarilo splniť sen svojej milovanej maminky. Všetko vyzeralo byť také dokonalé.

Ale ten istý sen sa čoskoro stal jej najhoršou nočnou morou!

Každý, kto predával niečo, čo by ste mohli mame v tú druhú májovú nedeľu podarovať, teda kvetinárstva, spoločnosti vyrábajúce pohľadnice, cukrársky priemysel… Všetci tí chceli na tom sviatku poriadne zarobiť.

Anna bola z toho celého znechutená. Mal to byť výnimočný deň. Ľudia nemali kupovať materiálne veci, chcela, aby so svojimi mamami strávili ten deň, alebo im aspoň napísali list, v ktorom vyjadria svoju lásku.

Namiesto toho všade videla samú reklamu, komerciu, túžbu zarobiť na tom celom čo najviac. Nevedela vystáť, ako predajcovia kvetín zvyšujú ceny, pokojne aj na desiatky násobkov.

A tak dala výpoveď v práci a začala bojovať proti komercializácii dňa, ktorý vytvorila.

Tých istých sponzorov, ktorí ju pôvodne podporovali, zrazu nemohla vystáť. Nazývala ich banditmi, šarlatánmi, chamtivcami.

Snažila sa zaregistrovať si ochrannú známku na biele karafiáty s nápisom Deň matiek, ale odmietli ju.

Celé roky chodila od dverí k dverám a snažila sa získať podpisy za zrušenie sviatku.

Až do svojej smrti v roku 1948 viedla boj, ktorý ju doviedol do veľkých dlhov, a ktorý ako dnes veľmi dobre vieme, nevyhrala. Anna Jarvis bola matkou Dňa matiek, ale sama sa nikdy nevydala, nemala deti, nezažila pocit toho najkrajšieho povolania, aké vôbec na tomto svete existuje.

A aby bola irónia dokonalá, vraví sa, že jej účty za doktorov a sanatórium, v ktorom bola ubytovaná, sčasti hradili kvetinárske spoločnosti. Bolo to ich poďakovanie za to, že spopularizovala kvetiny ako vhodný dar.

Veru, aj takú podobu svet marketingu má. 

Už o pár dní je Deň matiek, nuž mám pre vás tri tipy:

1. Keď chcete kúpiť darček, tak ešte dnes. Aj ušetríte, aj budete mať širší výber.
2. Vyhraďte si v nedeľu čas, zavolajte jej, napíšte alebo najlepšie buďte s ňou, vyznajte svoju lásku.
3. Pozrite si video, ktoré venujem všetkým mamám a ženám celkovo. Ešte i na tých Mercedesoch sa aj vďaka nim vozíme.