Reklamu takú parádnu, akú urobil Pepek Námorník špenátu vám nevymyslíme, prepáčte.

Ale keď ju už budete mať, tak Vám zabezpečíme, že ju uvidí 74 % používateľov internetu.

Jednoducho, rýchlo a efektívne. A to je tiež dôležité, lebo veď content je king, ale distribúcia je King Kong.

Stačí poslať jediný e-mail k nám do Engeria. #reklama

—

Vedeli ste, že zo špenátu vám NENARASTÚ svaly, že je to mýtus?

To len skvelá reklama aj mňa, aj vás o tom presvedčila! 🙂

Bolo to ešte v roku 1919, čo bulvárne noviny New York Journal oslovili karikaturistu E. C. Segara nech pre nich začne kresliť nejaké komiksy. Tie totiž boli spolu s krížovkami či horoskopmi veľmi obľúbené medzi čitateľmi. A čo majú zákazníci radi, to pomáha dvíhať konverzie a predaje, to Vám každý šikovný obchodník rád ponúkne, to je jasné!

Segar prišiel s nápadom na Thimble Theatre (v preklade Náprstkové divadlo), sériu vtipných mikropríbehov zo života kreslených postavičiek, vrátane vysokej chudučkej Olívie Olejovej (Olive Oyl) a jej brata.

A síce si svoju cieľovku našiel, žiadne veľké terno to nebolo.

Ten moment prišiel až o celých 10 rokov neskôr, keď autor pre jeden z príbehov musel vymyslieť postavičku námorníka Pepka.

Malo to byť len na jeden diel, ale toľko ľudí sa ozvalo do redakcie a dožadovalo sa Pepka naspäť, že ho tam Segar nielenže vrátil natrvalo, on z neho urobil hlavnú postavu.

Pepek miloval špenát, mimoriadne bohatý na železo. Dával mu obrovskú silu a vďaka tomu bol schopný sústavne zachraňovať svoju milovanú Olíviu.

Zrazu bolo Náprstkové divadlo také populárne, že ho v časoch najväčšej slávy publikovalo dokonca niekoľko stoviek novín a časopisov nielen po celej Amerike, ale aj vo svete.

Z papiera bol potom už len kúsok na plátna kín, odtiaľ do televízneho seriálu a odtiaľ do domácností po celom svete. Viem to veľmi dobre, sám som na Pepkovi ako malý fičal. Krásne časy!

Vďaka popularite rozprávok tiež raketovo vzrástla aj spotreba špenátu, len v USA o 30 %. Lebo veď kto by nechcel to železo, tú silu, ktorú dávala aj Pepkovi.

A práve vďaka prínosu, všetkým tým predajom, ktoré námorník priniesol celému segmentu, mu mestá závislé od pestovania špenátu stavajú sochy.

No ale viete čo je na tomto všetkom to najzaujímavejšie?

Že keď si špenát dáte do hocijakých kalorických tabuliek, tak zistíte, že existuje MNOHO druhov zeleniny, ktoré sú bohatšie na železo.

Šošovica, sója, tekvicové, sezamové a slnečnicové semienka, kešu, sušené hríby a šampiňóny, quinoa… ešte aj v marhuliach a slivkách je viac železa!

Tak prečo použil Segar práve špenát?

Lebo keď výskumníci skúmali jeho zloženie, ešte v roku 1870, tak sa pri zapisovaní údajov pomýlili v desatinnej čiarke.

Omylom ju posunuli, z 2,7 miligramu na 27 miligramov (na 100 gramov), a lusknutím prsta mal tak špenát 10x viac železa, ako bola pravda.

Kým si to však niekto stihol všimnúť, overiť a chybu opraviť, už Pepek existoval, už jedol špenát, už bolo neskoro vymeniť ho.

A vidíte, dodnes to nikomu nevadí, dodnes všetci jedia špenát, keď potrebujú viac železa.

Preto keď ho nabudúce budete jesť, spomeňte si, akú silu majú dlhodobosť, skvelé príbehy a parádna reklama.

Takú veľkú, že ľudia uverili ešte aj tomu, že 50 000 ton železa (toho naozajstného) sa nedokáže potopiť. Veru, nebol to ľadovec, čo v skutočnosti poslal Titanic ku dnu. Bola to reklama!