Titanic nepotopil ľadovec. To marketing
Toto je jeden z marketingových newsletterov, aké pravidelne 2x týždenne zasielam.
Ak sa vám páči, prihláste sa na odber a budem ich posielať aj vám. ❤️
Aj dnešný skutočný príbeh je ukážkou toho, čo dokáže spraviť uveriteľná, sebavedomá komunikácia.
Uveriteľnosť vašich reklám určite zvýšite, ak ju budú odporúčať tie najprestížnejšie slovenské médiá medzi iným redakčným obsahom.
Vďaka odporúčacím oknám Engerio to všetko môžete spraviť rýchlo a efektívne z jedného miesta. #reklama
—
Nie, nebol to ľadovec, čo potopil Titanic.
To marketing, reklama a ego bažiace po sláve a rekordoch boli tí, čo ho pred 112 rokmi naozaj poslali ku dnu.
A ten kus ľadu bol „iba“ nástroj, ktorý dal všetkým tým manažérom a riaditeľom presne to, o čo si tak koledovali.
Ale poďme pekne po poriadku.
Titanic bol projekt, ktorým chcel jej vlastník, firma White Star Line, vyhrať tvrdý konkurenčný boj v zaoceánskych plavbách.
Pasažierom mal ponúknuť dovtedy nevídaný superluxus. Ešte aj najnižšia tretia trieda bola honosnejšia než akákoľvek iná trieda, akú ste našli na trhu. A podľa toho to celé aj propagovali.
Dnes to môže znieť až šialene, ako ktokoľvek si mohol myslieť, že 50 000 ton ocele sa nedá potopiť. Ale veď na svete neexistuje nič, čo by Vám marketéri nedokázali sľúbiť.
Ľudia z White Star Line, od prezidenta, cez kapitána či vrchného konštruktéra až po palubný personál, čo umýval toalety, všetci celé roky šírili posolstvo že „ani sám Boh by nedokázal Titanic potopiť“. Bol predsa začiatok 20. storočia, pokrok vo vede a technológiách sľuboval riešenia všetkých problémov, nehody lodí mali byť vecou minulosti. Naviac tie malinké plachetnice vyzerali pri ňom tak smiešne.
Práve preto, aj keď posádka dostala mnoho varovaní, že plávajú cez ľadovcovú oblasť, išla stále plnou rýchlosťou, ani o trochu nespomalila. Mali cieľ stihnúť to za 6 dní, chceli dostať svoje bonusy.
Práve preto tlačil aj riaditeľ firmy Ismay na kapitána lode, aby sa držal pôvodného časového plánu, nech nepriplávajú do New Yorku s omeškaním, nech náhodou hneď po prvej plavbe neutrpí draho budované renomé celého projektu.
Práve preto na palube nebolo dostatok záchranných člnov. Nikto nečakal, že by niekedy nejaké potrebovali, samotný Titanic bol záchranný čln predsa!
A práve preto, keď na 30 kilometrov vzdialenom parníku Californian videli, ako z Titanicu strieľajú záchranné svetlice, tak si len mysleli, že tam majú párty, že si robia ohňostroj a rozhodne nepotrebujú akúkoľvek pomoc.
Veru, keď sa prví novinári začali pýtať viceprezidenta White Star Line v New Yorku, či má loď problémy, len zopakoval: „V Titanic mám absolútnu dôveru. Verím, že tá loď je nepotopiteľná.”
Lenže ten už v tom istom čase ležal na dne oceánu.
Dodnes je Titanic jedným z najsmutnejších príkladov toho, akí presvedčiví dokážu marketéri byť, všetka ich reklama.
Všetci, vrátane samotných autorov, uveria tým posolstvám, keď to komunikujete dostatočne vytrvalo a konzistentne.
Je tiež príkladom, aký dramatický vplyv na zdravie môže mať súťaživosť, všetko to naháňanie sa za plánmi, cieľmi, číslami, rekordmi.
Veru VEĽKÚ zodpovednosť, VEĽKÚ moc marketéri majú. Na to ani niet iného lepšieho príkladu ako OREO keksíky – tej najväčšej krádeže v histórii biznisu.
Tak s tou mocou podľa toho narábajme.
Pekný deň.
Filip
ODPORÚČAME VÁM:
Toto bol jeden z marketingových newsletterov, aké pravidelne 2x týždenne zasielam.
Ak sa vám páčil, prihláste sa na odber a budem ich posielať aj vám. ❤️