Aj dnešný skutočný príbeh je ukážkou toho, ako fakt veľmi dôležitá je uveriteľnosť komunikácie.

Uveriteľnosť vašich reklám určite zvýšite, ak ju budú odporúčať tie najprestížnejšie slovenské médiá. Pekne natívne, medzi iným redakčným obsahom.

Vďaka odporúčacím oknám Engerio to všetko môžete spraviť rýchlo a efektívne z jedného miesta. #reklama

—

Čo myslíte, ako to asi vyzerá v praxi, keď je niekto taký posadnutý ponúkaním najnižších cien, že škrtá výdavky, kde sa len dá?

Tak mám pre vás nie príliš známy príbeh o superznámej značke – o IKEA obchodoch!

Alebo, aby som bol presnejší, o jej zakladateľovi, Ingvarovi Kampradovi.

Ten pánko nebol len veľmi šporovlivý, on urobil z extrémnej úspornosti priam náboženstvo. Vo svojej príručke „Testament obchodníka s nábytkom“ okrem iného napísal, že „plytvanie zdrojmi je v IKEA smrteľný hriech“.

Práve preto svojim zamestnancom zakazoval luxusné ubytovanie v drahých hoteloch.

Ak sa dalo spať v lacnejšom hosteli, alebo zdieľať izbu, tak sa išlo do lacnejšieho a zdieľalo sa.

Luxusné firemné autá, letenky v prvej triede, samostatné kuchynky či toalety pre vedenie firmy, to všetko považoval za statusový symbol, to všetko bolo zakázané.

Nepísaným pravidlom tiež bolo, že každý papier sa musí využiť z oboch strán (len dúfam, že to nevyžadoval (a nekontroloval) pri toaletnom :)).

V tej jeho príručke všetkým stovkám tisícom IKEA zamestnancov, ale tiež na samostatnej strane veľkým tučným písmom odkázal, že žiadna metóda nie je účinnejšia ako dobrý príklad. A tak tým príkladom ostatným išiel. 

On sám, hoci bol podľa Forbesu štvrtým najbohatším človekom na planéte, spal v lacných hoteloch a na raňajkách sa prejedal „do zásoby“, aby nemusel platiť za obed.

Kým iní majitelia a riaditelia miliardových firiem lietali na súkromných lietadlách, alebo minimálne prvou triedou, on sedel vzadu v ekonomickej triede. Samozrejme, aj na to letisko si bral vlastné jedlo, aby nemusel platiť za predražené bagety v bufetoch. 

Hoci mal peniaze na prakticky čokoľvek, oblečenie si kupoval v second-hande alebo na blších trhoch. A 20+ rokov, až do roku 2014, jazdil na staručkom Volvo 240 GL.

S jazdením na takomto korábe prestal až po tom, čo ho jeho blízki presvedčili, že to auto je už staré a nebezpečné, nemalo dostatok ochranných prvkov.

V rozhovore pre noviny zase povedal, že ostrihať sa necháva, keď je na služobných cestách v rozvojových krajinách typu Vietnam.

Ingvar bol tiež známy tým, že si z reštaurácie bral domov vrecká so soľou, korením a cukrom, aby ich nemusel kupovať. Ale je to v poriadku, nikoho neokrádal, lebo jedol „u seba“. Obľuboval totiž mäsové guľôčky z IKEA, veľkú porciu za málo peňazí.

A ani keď si urobil čaj, tak to vrecúško nevyhodil. Radšej si ho odložil a neskôr si z neho spravil ešte ďalší čaj, slabší. A niekedy ho takto zrecykloval ešte aj tretíkrát.

Môžete sa nad Kampardom pohoršovať koľko len chcete, pýtať sa, na čo sa snažil, keď si tie peniaze nikdy neužil, on touto jeho náturou „nakazil“ aj svojich kolegov.

A potom, keď jeho zamestnanec Gillis Lundgren niesol IKEA stolík na fotografovanie do ateliéru, keď bol frustrovaný, že sa mu rozložený nezmestí do auta, keď mu zo zúfalstva odmontoval nohy… tak to bolo také jasné a ľahké!

Lundgrenovi „kliklo“, koľko peňazí by IKEA dokázala ušetriť na skladoch a doprave, keby neposielali krabice plné vzduchu, keby nábytok posielali rozložený.

Pamätajte teda, že Alzu, Amazon, Lidl či IKEU neporazíte nižšou cenou, širším výberom alebo rýchlejším doručením.

Váš produkt bude horší ako ten od konkurencie, ktorá je na trhu o 10 rokov dlhšie.

Nájdite si lepšiu, originálnejšiu stratégiu, ktorou budete posadnutí vy, ktorá bude atraktívna pre zákazníkov, s ktorou nebudete hrať nevyhrateľnú hru.

Držíme palce.

PS: Kto z vás vie, prečo IKEA nemá žiadne okná?