Dnešný diel je zakončením minisérie k letáčiku zo streetfoodu v Šali. A prezradím vám, že to najlepšie som si nechal na koniec. Priam epické finále to bude. 😊

Ak ste náhodou zmeškali predošlé dva diely, odporúčam vám prečítať si najprv ten o supervirálnej reklame a potom ten, prečo je McDonalds najvýnosnejšou reštauráciou na svete aj keď ani náhodou nemá najlepšie hamburgery.

Často v mojich príspevkoch ľuďom radím, že najľahšia forma distribúcie je zobrať to, čo už máme hotové a publikovať na VŠETKÝCH sociálnych sieťach.

A potom počujem tie isté obavy:

„Ale nebudeme potom príliš otravní?“

„Náš obsah sme publikovali na Instagrame, to sa nehodí na LinkedIn/TikTok/YouTube/do newslettra…“ (Pokojne si tie kanály hocijako pozamieňajte.)

Prípadne „už sme to publikovali na sociálnej sieti X, tam už to všetci videli.“

Až doteraz by som na také zvykol povedať, nech sa nad tým nezamýšľate a jednoducho to urobíte. Zvyšujete tým šancu, že sa niektorému algoritmu zapáčite a odmení vás veľkým zásahom. Že tým rozkročíte nohy a nebudete závislí na jedinej sieti.

Ale práve vďaka tomu Gorilla burger letáčiku som dva mesiace robil experiment, ktorého výsledky vám teraz, milí čitatelia môjho newslettra, takto exkluzívne ako prvým na svete idem nazdieľať! Berte to ako moje poďakovanie za vašu dôveru. 😊

Dnes konečne uvidíte, ako je to s tou otravnosťou, koľko ľudí vás sleduje na viacerých sociálnych sieťach, a či sa teda oplatí všetko distribuovať všade.

Celé to začalo 23. apríla Facebook príspevkom o falošnej peňaženke na chodníku. Príspevok mal na konci aj súťaž o balíček kariet Neuromarketing v praxi (v hodnote 26 eur) pre toho, kto prvý v komentároch príde na to, prečo 99 % potenciálu tohto virálu vyšlo navnivoč.

Zámerne som počkal, kým padne správna odpoveď. Síce to dva dni trvalo, ale víťaz sa našiel. Vo verejnom komentári som sa mu poďakoval a označil ho za víťaza.

Ten Facebook príspevok nakoniec zasiahol 2900 ľudí a mal 22 komentárov. 

25. apríla, už po oznámení víťaza, som ten istý text, to isté video, tú istú súťaž zverejnil na LinkedIne. Celkový zásah bol 7 600 ľudí, mal 17 komentárov a do dnešného dňa (2 mesiace po) nebol žiaden správny.

Z toho vyplýva, že nikto z tých LinkedIn sledovateľov ma nesleduje na Facebooku, lebo inak by len odtiaľ odkopíroval správnu odpoveď a získal fantastické karty. 💔

30. apríla išlo to isté aj na Instagram. 4600 impresií, 3700 oslovených účtov a z 26 komentárov len 3 správne odpovede!

Zase som všetky správne odpovede označil a pokračoval v pokuse ďalej. Ostávali mi totiž ešte stále dve najsilnejšie siete.

Prvý prišiel na rad TikTok, 16. 5. (chvíľu trvalo, kým sme text prerozprávali do videa). Príspevok mal 264 tisíc zhliadnutí, 240 tisíc oslovených účtov, 2991 hodín (!!!) sa pozerali na mňa a moju firmu (už som vám hovoril, že video je tá najzapamätateľnejšia forma obsahu?).

Zo 174 komentárov to uhádli dvaja. To znamená, že nikto z toho zvyšku si tú správnu odpoveď nepozrel na iných sieťach. Ale zase som víťazov označil.

No a nakoniec YouTube. 25. 5., 147 tisíc pozretí, 137 komentárov… 1 správna odpoveď.

Tak to teda vidíte na vlastné oči.

Je mýtus, že so svojím obsahom budete otravní, že keď ho už raz publikujete na A, tak ho tam všetci uvidia a nemá zmysel to dávať aj na B, C, D.

Keby som to bol publikoval len na Facebooku, kde fungujem najdlhšie, najviac ma tam ľudia poznajú, tak zasiahnem len o niečo viac ako 0,5 % celkového objemu.

Keď by som bol šiel iba na Instagram, tak zasiahnem ledva 1 %, na LinkedIn ledva 2 %. 

Aj keby ste mali ultra špecifickú cieľovku, B2B firemných zákazníkov obstarávajúcich vysokozdvižné vozíky, že tí ľudia tam sa nechcú zabávať, nechodia pozerať srandovné videá mačiek na YouTube a TikTok.

Práve preto sa nad tým veľmi nezamýšľajte a publikujte všade.

Výrazne si tým zvýšite svoje šance, že aspoň niekde tú cieľovku zasiahnete.

Držím palce.