Ako sa jeden z najzárobkovejších filmov všetkých čias najzárobkovejším stal!
Toto je jeden z marketingových newsletterov, aké pravidelne 2x týždenne zasielam.
Ak sa vám páči, prihláste sa na odber a budem ich posielať aj vám. ❤️
Bolo to dávno pradávno, 90. roky, doba kešu, čo si dvaja spolužiaci-filmári povedali, že natočia spolu nejaký originálny film.
Malo to len jeden drobný háčik: boli pomerne neznámi, nemali za sebou silného distribútora, ktorý by im to zafinancoval, a nemali takmer žiadne peniaze.
Čiže vlastne bežný život mnohých dnešných marketérov
Veru, museli ho tí dvaja natočiť čo najlacnejšie a potom potrebovali, aby o tom médiá zadarmo napísali, ľudia si ústnym podaním šírili.
Skrátka potrebovali virál!
Lenže ešte raz, boli 90. roky, Zuckerberg vtedy ešte len v lavici na základnej škole sedel a o Facebooku sa mu ani len nesnívalo. Youtube a Twitter a vôbec hocijaký web 2.0 neexistoval.
Tak ako teda na to?
Presne z takejto núdze, z týchto zásadných limitujúcich faktorov, sa zrodil nápad na mysteriózný horor „Záhada Blair Witch“ (videli ste ho?)
Jeho dej sa odohráva v roku 1994 v lese v americkom Marylande, pri mestečku Blair. Tam traja študenti-filmári prišli natočiť dokument o miestnej kanibalistickej príšere.
Lenže oni sa pri tom natáčaní stratili a už nikdy ich nenašli…
Až o 4 roky neskôr sa policajtom podarilo nájsť videopásky a z nich sa vyskladal práve spomínaný Blair Witch, ktorý kompletne vidíte cez oči tých troch. Ako vystrašení bežia nočným lesom a kričia a plačú a trase sa im kamera v rukách..
Táto myšlienka bola vlastne základným stavebným kameňom filmu, jeho marketingu, a všetkého toho úspechu čo nasledoval: tým, že sa to tvárilo ako naozajstný dokument, tak nikto okrem tvorcov netušil, či sa to naozaj stalo, alebo to je len vymyslené. Autenticita, to je to slovo čo sa na to dnes používa!
Celý rok pred uvedením filmu do kín spustili webovú stránku, kde ste našli detaily: fotky spustnutého táboriska, stanov, kamier, zápisníkov, stien popísaných divnými znakmi.. k tomu ste si mohli prezrieť policajné záznamy či výpovede svedkov. Celú tú príšeru z Blair vydávali za pravdivú, ale v skutočnosti bolo všetko vymyslené.
Na filmovom festivale, kde autori vedeli, že bude kopa distribútorov s veľa peniazmi hľadajúcimi kvalitné snímky, polepili pekne lowcostovo pouličné stĺpy plagátikmi zmiznutých osôb.
Do ohníka tiež dúchali na rozličných filmových fórach, v diskusiách pod článkami na spravodajských portáloch, v online diskusiách.. všade kde sa len dalo. Za málo peňazí, pomôž si ako len vieš, fake it till you make it.
No a veru, podarilo sa!
Film, ktorý natočili samotní herci (naviac neskúsení), za 8 dní, na kamery z požičovne (požičiavali si ich v piatok aby mali dva víkendové dni zadarmo), bez predpísaných dialógov (museli improvizovať), za dokopy 60.000 dolárov, bol tak autentický, tak inovatívny, aj obsahovo aj marketingovo, že len v kinách zarobil takmer 250 miliónov dolárov, teda 4000 násobok pôvodných výrobných nákladov.
Dodnes je to jeden z najzárobkovejších filmov s najväčším virálnym marketingom, dlhé roky pred tým ako sme virály takým slovom označovali