Deň, keď si najväčší nepriatelia zahrali futbal
Toto je jeden z marketingových newsletterov, aké pravidelne 2x týždenne zasielam.
Ak sa vám páči, prihláste sa na odber a budem ich posielať aj vám. ❤️
Tomu, čo vám teraz poviem možno ani nebudete chcieť veriť.
Možno si budete myslieť, že som pojedol nejaké divé huby. Ale fakt sa to stalo.
Je rok 1914, sú Vianoce a od začiatku 1. svetovej vojny neprešlo ani 5 mesiacov. Nemeckí vojaci, skrytí na fronte vo svojich zákopoch, si spontánne začnú spievať koledy. K tomu zapaľujú sviečky a zdobia provizórne vianočné stromčeky.
Keď to počujú Briti zalezení o 100 metrov ďalej, zareagujú najlepšie, ako im napadne – aj oni začnú spievať koledy.
Keď to počujú Nemci, začnú na nich zo zákopu kričať: „Šťastné a veselé Vianoce, Angličania.“
A tí Briti im odpovedajú a kričia: „Aj Vám šťastné a veselé Vianoce, unsere herzlige bruders.“
Velenie je šokované, nevie čo robiť, ako reagovať, nič také nečakali. Všetci ale majú dobrú náladu, tak ich nechajú nech pokračujú.
Ale tam to ani zďaleka neskončilo.
Niekto z vojakov sa po chvíli odhodlá a rozhodne sa vystrčiť z úkrytu, a pritom naznačuje, že nie je ozbrojený. Všetci spozornejú, napätie by sa dalo krájať.
Zopár vojakov sa ale odváži a len tak bez ničoho kráčajú spustošeným územím nikoho. Prídu k sebe, podajú si ruky a začnú si dávať darčeky: jedlo, alkohol, tabak, ale aj suveníry ako čapice či gombíky.
Ľudia, ktorí by tých druhých ešte deň predtým najradšej videli v hľadáčiku svojich zbraní, sú zrazu v družnej debate. Smejú sa, objímajú, robia fotky, vymieňajú padlých vojakov, robia spoločné bohoslužby, dokonca aj hrajú futbal.
Velitelia oboch vojsk vyhlásia dočasný pokoj zbraniam, všetci majú prísny zákaz toto nejako zneužiť. Na niektorých miestach frontu toto prímerie trvalo deň, maximálne dva, inde vraj až do Nového roka.
Bolo to celé také neuveriteľné, že celý týždeň trvalo, kým o tom americké New York Times ako prvé noviny vôbec napísali. A odtiaľ sa to dostalo do médií po celom svete. Nedalo sa totiž ignorovať to množstvo listov a fotografií, ako si vojaci zo súperiacich táborov podávajú ruky, želajú zdravíčko a šťastíčko a pritom nechápu, prečo tu vlastne trčia a bojujú.
Keď sa ale najvyššie velenie oboch armád dozvie, čo sa deje, že rastú výzvy po mieri, rýchlo všetko zatrhne. Články o „najväčšom prekvapení prekvapivej vojny“, ako vtedy udalosť nazývali, cenzurovali a vydavateľov donútili vytlačiť vládne oznámenia, že takéto kamarátenie sa je na úrovni vlastizrady. A tak to, bohužiaľ, bolo naposledy, čo nejaké vianočné prímerie existovalo.
Sainsbury’s, druhý najväčší predajca potravín v Británii, tento výnimočný historický okamih v roku 2014 využil ako námet do jednej z najkrajších a najdojímavejších vianočných reklám všetkých čias.
To berte ako inšpiráciu, že ani vy nemusíte byť nutne v komunikácii superkreatívni, zakaždým vymýšľať nové veci.
Úplne vám postačí, keď budete pracovať s niečím, čo sa už stalo, šíriť príbehy svoje a svojich zákazníkov. Viem presne, o čom hovorím, my sme dokonca týmto štýlom celú knihu napísali. 🙂
Ale hlavne si všimnite, ako celé to vianočné prímerie začalo – miniatúrnymi, spontánnymi prejavmi láskavosti.
Zapamätajte si, že aj vy budete úspešnejší v komunikácii (a celkovo živote), že predáte viac, že vás budú mať ľudia radšej, keď budete zdvorilí. Nielen k zákazníkom, ale aj dodávateľom, kolegom, úplne všetkým.
Keď sa budete usmievať, keď budete chváliť verejne, ale kritizovať súkromne, keď budete držať svoje slovo, platiť faktúry načas, neohovárať Vašich konkurentov.
Veľa rozličných podôb taká zdvorilosť má, ale jednu vec majú spoločnú: človek na ne reaguje ako vosk na teplo. 🙂
Užite si krásne Vianoce!
Filip
ODPORÚČAME VÁM:
Toto bol jeden z marketingových newsletterov, aké pravidelne 2x týždenne zasielam.
Ak sa vám páčil, prihláste sa na odber a budem ich posielať aj vám. ❤️