Aj dnešný skutočný príbeh je ukážkou toho, ako fakt veľmi dôležitá je uveriteľnosť komunikácie.

Uveriteľnosť vašich reklám určite zvýšite, ak ju budú odporúčať tie najprestížnejšie slovenské médiá. Pekne natívne, medzi iným redakčným obsahom.

Vďaka odporúčacím oknám Engerio to všetko môžete spraviť rýchlo a efektívne z jedného miesta. #reklama

—

Počuli ste už niekedy o reštaurácii DILL v Štokholme, Švédsku?

Otvorili ju v septembri 2013, veľká haló z toho vtedy bolo v médiách a na sociálnych sieťach, hneď z troch dôvodov.

Po prvé, bol to takzvaný pop-up koncept, teda že ju otvorili len na tri týždne. Verní odberatelia tohto newslettra dobre vedia, že keď niečo obmedzíte, urobíte nedostupným a vzácnym, tak na to budú mať zákazníci väčšiu chuť, rýchlejšie sa budú rozhodovať a menej premýšľať, či je to drahé.

Druhá vec, vďaka ktorej to v tom Štokholme bolo také veľké haló bolo, že tam mal variť 2-hviezdičkový michelinský kuchár so svojím tímom z Británie.

Známe silné značky, spolupráce s influencermi, prestížne ocenenia – budujte si ich a budete si môcť dovoliť za to isté účtovať omnoho viac peňazí.

No a tretia, najväčšia topka bola, že za 9-chodové menu, na všetkých tých luxusných jedlách, kde sa nerobili žiadne kompromisy, ste si mohli pochutiť za smiešnych 50 eur. To je pri zohľadnení priemernej mzdy pre Švéda asi toľko peňazí, čo by pre Slováka bolo 20 eur. Skrátka, až neuveriteľná cena.

Preto keď DILL spustil rezervácie, do polhodiny bolo plne obsadené a ďalších 500 ľudí sa dostalo na čakaciu listinu, keby sa niekto na poslednú chvíľu odhlásil. Bolo priam nemožné sa tam dostať.

Po otvorení zase hostia aj novinári zdieľali fotky jedál takých dokonalých, až vám bolo ľúto do nich pichnúť vidličkou. Celebrity sa tam fotili a na Instragramoch chválili, že patria do skupiny vyvolených, ktorí sa tam dostali.

Ale malo to jeden háčik, tajomstvo, o ktorom ten DILL nikomu nepovedal, z ktorého tým naradosteným influencerom mohlo to jedlo priam v krku zabehnúť. Pritom ho mali všetci celý čas na očiach.

Reštaurácia po 2,5 týždni totiž prezradila, že úplne všetky potraviny, z ktorých tie jedlá varili – od mäsa a rýb až po posledné zrnko soli, to všetko bolo kúpené v Lidli. Bolo to šokujúce, lebo veď tento diskont mal povesť Made in China supermarketu – lacný a nekvalitný, vhodný akurát tak pre robotníkov a chudobných študentov.

Hlavnou pointou celej kampane tak bol odkaz, že top kvalitné jedlo nemusí stáť veľa, že lacné môže byť stále michelinské. A do tretice toho boli plné médiá, sociálne siete, ešte aj v televíziách o kampani rozprávali.

Agentúra vo svojej prihláške na súťaže kreativity tvrdila, že kým pred kampaňou iba 10 % opýtaných zvažovalo kúpu v Lidli, po kampani to bola tretina opýtaných. Aj keď teda vždy berte s rezervou, čo vám tvrdí nejaká reklamná agentúra, a zvlášť keď je to v prihláške na súťaž kreativity. 

V každom prípade, pre ten Lidl, ktorý otvoril prvú predajňu vo Švédsku v 2003, boli nasledujúce 4 mesiace najviac profitabilné od svojho založenia vôbec. A celkovo rok 2013 skončili v čiernych číslach, vôbec prvýkrát v histórii.

Takže presne tak sa Lidl zbavil nálepky Made in China.

Lebo klasická komunikácia je keď hovoríte svetu, že ste superstar.

Ale cez atraktívny hodnotný obsah, že mu niečo parádne navaríte, mu dokážete, že vy ňou naozaj ste.

Choďte niečo poriadne navariť! 🙂

PS: Uhádnete niekto, ako presvedčil Lidl Slovákov, že nie je Made in China?

—

Ak vás bavia takéto príbehy, ako sa aj veľké a bohaté značky musia obracať a vymýšľať, aby stále ostali veľkými a bohatými, tak presne o tom sme napísali celú knihu. 🙂