Aj dnešný skutočný príbeh je dôkazom toho, že mať kvalitný produkt nestačí, MUSÍ sa o ňom dozvedieť celý svet.

Ak ho už máte, vďaka odporúčacím oknám Engerio ho rýchlo a efektívne, z jedného miesta rozšírite medzi 75 % Slovákov na internete. #reklama

—

Viete, aké je najväčšie tajomstvo baby karotiek?

Tak vás nebudem napínať, hneď vám ho prezradím, možno vás aj šokujem hneď takto zrána: žiadna odroda baby mrkvy neexistuje, nepestuje sa!

Tento „vynález“, ktorého predaje sa rátajú na stámilióny kilogramov ročne, je len obyčajný marketingový výmysel istého zúfalého farmára.

FAKT! 🙂

Volal sa Mike Yurosek a mal obrovskú mrkvovú farmu v Kalifornii, jednu z najväčších na celom svete.

Ale pri tej svojej veľkosti mal tiež Mike jeden obrovský problém – každý jeden deň zbytočne vypestoval až 400 TON mrkvy.

Veru, celých 70 % celej svojej úrody mohol servírovať akurát tak do pomyjí svojim prasatám.

Prečo, pýtate sa?

Nebolo to tým, že by bol zlý farmár, že by bola tá mrkva pokazená alebo málo sladká… Nie, bola to dokonalá chutná mrkva!

Tie prasce jej vraj zjedli toľko, že z toho časom až zoranžoveli!

Jej jediný problém bol, že nevyzerala pekne, že nebola presne podľa tabuliek a štandardov hypermarketov.

Ak bola totiž pokrútená, alebo príliš veľká, alebo príliš tučná, alebo len trochu iného odtieňa oranžovej, tak vraj také by zákazníci nechceli.

Len si predstavte toho chudáka farmára – keď už tá jeho úroda prežila škodcov, choroby, vrtochy počasia, keď do toho investoval toľko času a peňazí, tak aj tak to mohol vyhodiť.

A Mika to štvalo, fakt veľmi, celé desiatky rokov. Akurát nevedel, čo s tým.

Až nakoniec, z čista jasna, dostal v roku 1986 nápad – od firiem vyrábajúcich mrazenú zeleninu.

Práve u nich si všimol, že pred zmrazením všetko pekne posekajú, na malé kúsky, aby sa to rýchlejšie v hrnci uvarilo.

Presne to bol ten moment, kedy si povedal: „Budem robiť to isté, akurát to nebudem zmrazovať.“

No a tak zobral tú veľkú škaredú mrkvu, čo nikto nechcel, ošúpal a posekal ju spôsobom, aby sa dala hneď zjesť a vytvoril unifikovaný dizajn roztomilých detských mrkvičiek.

Ešte ich aj pekne zabalil do vrecka a nazval „Zajačia láska“ (Bunny luv), lebo veľmi dobre vedel, aké dôležité sú značky, zvlášť keď predávate tú istú komoditu, čo tisíc ďalších konkurentov.

No a zrazu tie isté obchody, ktoré od neho nechceli brať všetku tú pokrútenú úrodu, lebo by ju nikto nekupoval, od neho nechceli nič iné, len baby karotky. Išli totiž na dračku!

Zákazníci nielenže jedli viac malej mrkvy namiesto klasickej veľkej, oni ju zrazu jedli ako náhradu iných potravín – namiesto inej zeleniny, ryže, chipsov a podobne.

Z pohľadu cenotvorby to dopadlo nemenej úžasne. Kým za kilo klasickej mrkvy zaplatíte bežne v supermarkete okolo 1,30 eur, za kilo baby karotiek je to 4 – 6 eur.

A napriek tomu, že to bola tá istá zelenina, len inak zabalená a drahšia, do 10 rokov spotreba mrkvy narástla dvojnásobne. Dnes jej priemerný Američan zje 3,8 kilogramu ročne a je z toho multimiliardový biznis.

Pre porovnanie, koľko toho je – priemerný Slovák či Slovenka zjedia 10,7 kilogramov banánov ročne. Banány sú pritom jedna z najčastejšie kupovaných položiek. Až tak veľmi kupovaných, že supermarkety sú ochotné predávať ich so stratou!

No vidíte, a vraj skvelý produkt nepotrebuje žiaden marketing.

Ani tá mrkva sa bez neho nezaobišla! 🙂