Aj dnešný skutočný príbeh je ukážkou toho, ako fakt veľmi dôležitý je nielen skvelý produkt, ale aj to, že sa o ňom dozvie celý svet.

So skvelou distribúciou je to skrátka iná liga.

Na rozšírenie vašich posolstiev v online svete, jednoducho, rýchlo a efektívne, využite odporúčacie okná Engerio. #reklama

—

Bolo to na jeseň roku 1958, kedy Rádio Luxemburg, jedna z najväčších a najpopulárnejších rozhlasových staníc v Európe, vyhlásilo naozaj originálnu verejnú súťaž.

Úlohou bolo zobrať 3 tony ľadu z oblasti za polárnym kruhom a bez použitia akýchkoľvek chladiarenských či mraziarenských prístrojov ho prepraviť na rovník do Afriky.

Aby to bolo zaujímavé, aby to vygenerovalo veľa pozornosti, tak aj ponúkli obrovskú odmenu: za každé neroztopené kilo ľadu, ktoré by ste takto úspešne prepravili, by vás odmenili 100 000 frankami, teda cca 20 000 eur na dnešné.

Akcia vzbudila veľký záujem a ohlas, ktokoľvek sa mohol zúčastniť, a bola to ohromná kopa prachov!

Nuž, netrvalo dlho a dozvedel sa o nej aj riaditeľ istej nórskej firmy Glassvatt, v preklade „sklenená vlna“, a presne tú aj vyrábali – sklenenú izoláciu do budov. Vtedy neexistovali všetky tie parádne marketingové štúdie a materiály, nuž marketéri nevedeli, že máte budovať unikátnu značku a nenazývať sa podľa kategórie. 🙂

Rýchlo si ten ich riaditeľ, Birger Natvik, dal do kalkulačky, že keby sa mu to podarilo, tak si jeho firma privyrobí milióny… A tak začali plánovať cestu.

Hneď ako si Rádio Luxemburg uvedomilo, kto všetko sa do súťaže prihlásil, aká obrovská suma je vlastne v stávke, že by im to ľahko zlomilo krk, súťaž odvolali.

To ale už bolo neskoro pre Glassvatt, ktorí mali všetko naplánované – aj trasu expedície, aj spôsob, akým zaizolujú ľad (= použitím sklenenej vlny, samozrejme), aj ôsmich sponzorov financujúcich celý projekt (vrátane firiem ako Shell, ktorá zabezpečovala palivo, či Scania, ktorá dodala nákladiak).

Už len preto, že by sa o Glassvatt dozvedel celý svet, aký neuveriteľne kvalitný izolant je tá ich vlna, im to stálo za tú námahu. Ako forma reklamy.

A tak 22. februára 1959 o 9.15 h ráno začala viac ako 8500 kilometrov dlhá expedícia zo severu Nórska do afrického Gabonu, na rovník.

Výprava mala obrovský ohlas, davy zvedavých ľudí ju chodili vítať.

Aj preto, kvôli sponzorom a kvôli sústavnej mediálnej masáži, s ňou posádka jazdila po hlavných európskych mestách akoby to bol nejaký cirkus.

Najhoršia a najťažšia časť cesty ich ešte len čakala – prejsť Saharou. Na púšti totiž neboli žiadne cesty, ktoré by uniesli 6 tonový nákladiak, zato tam boli rozličné skupiny partizánov a kmene, pre ktoré by všetka tá technika, potraviny a lieky boli cennou korisťou. Inštrukcie teda zneli jasne: „Žiadne zastavovanie, jazdi ako by ti šlo o život, aj keby si dostal defekt.“

Viete si predstaviť, aké fyzicky náročné a psychicky stresujúce bolo hodiny vyhrabávať zapadnuté kolesá na miestach, kde teplota dosahovala 50 stupňov?

Nakoniec ale 21. marca 1959, po 27 dňoch, kolóna dorazila a celá nadšená kontajner otvorila.

Ten ľad bol stále takmer nedotknutý, z 3050 kíl stratil iba 336. Dobre, že to rádio súťaž odvolalo, museli by zaplatiť stámilióny frankov, desiatky miliónov eur.

Posádka ľad nakoniec rozsekala a rozdelila medzi obyvateľov, ktorí nikdy v živote také niečo nevideli.

Expedícia bola ohromným PR pre celú firmu, ukážka kvality jej výrobkov. O tomto ich kúsku písali médiá po celom svete. Nórska marketingová asociácia akciu nazvala „ten najväčší reklamný trik na svete“.

A vy aspoň zas a znova vidíte, aký je rozdiel medzi klasickou reklamou a obsahovým marketingom.

Klasická reklama je, keď hovoríte svetu, že ste superstar.

Obsahový marketing je, keď mu ukazujete, že ňou naozaj ste!

Tvorte skvelý obsah, ukážte svetu, čo vo vás je! 🙂