Predstavte si, že ste na výlete v cudzom meste a hľadáte reštauráciu, kam sa pôjdete najesť.

Prídete na námestie a vidíte dva podniky hneď vedľa seba.

Akurát jeden je prázdny a druhý zaplnený hosťami.

No a teraz otázka – kam by ste sa radšej išli naobedovať?

Princíp „sociálneho schválenia“ tvrdí, že do toho plnšieho. Naše mozgy totiž rátajú s tým, že keď niečo robí veľa ľudí, tak to musí byť dobré, odskúšané a bezpečné.

Teda reštaurácia, v ktorej sú hostia, je určite lepšia, alebo má milšiu obsluhu alebo kvalitnejšie jedlo.

A prečo?

Lebo to svojím správaním potvrdili tí, ktorým tak veríte – iní hladujúci, ktorí sa tiež chcú dobre najesť.

Možno viac preferujete ticho, menej ľudí, rýchlejšiu obsluhu, vtedy by bol lepšou alternatívou istotne prázdny podnik.

Ale presne v tých chvíľach, keď sa nevieme rozhodnúť, nám spoločenské schválenie príde veľmi vhod. Poznáte to, že vám 9 z 10 zubárov odporúča používať tú konkrétnu zubnú pastu alebo 4 z 5 mačiek preferuje Whiskas.

Myslite na to vždy, keď budete váhať, či sa oplatí zbierať hodnotenia od spokojných zákazníkov.

Veď si len spomeňte, koľkokrát ste už išli do reštaurácie, hotela, pozreli si film či stiahli aplikáciu do telefónu len preto, lebo to malo veľa hviezdičiek?

Druhým skvelým nástrojom sú rozličné zmienky, vyjadrenia a testovania v médiách.

Ani mi nenapadá lepší príklad ako už 22-ročná reklama na Toyotu Hilux v populárnej televíznej šou o autách, v Top Geare. To auto podpálili, vykúpali v mori, nechali zdemolovať spolu s 15-poschodovou bytovkou… No a po každom pokuse bol mechanik aj tak schopný naštartovať motor, iba holými rukami s použitím základného náradia.

Dodnes sa nevie, aký vplyv mali tie reportáže na predaje, Toyota to nikdy nezverejnila.

Ale dodnes si to auto „uchovalo“ povesť nezničiteľného.

Skrátka, keď komunikujete v médiách, preberáte na seba, svoju reklamu, ich dôveryhodnosť. Opakujeme to ako častý argument aj klientom Engeria, keď uvažujú, ako veľmi sa oplatí byť medzi redakčnými odporúčaniami na 100+ veľkých a prestížnych weboch. 🙂

No a keď už hovoríme o zmienkach a dôveryhodnosti, tak, samozrejme, musím spomenúť aj nástroj číslo 3: známe osobnosti, rešpektované autority, influencerov.

Komu viac uveríte: čašníkovi, ktorý vám bude tvrdiť, že všetko jedlo v tej ich reštaurácii je super kvalitné, alebo keď vám to povie profi kuchár typu Pohlreich či Žídek že „v tej reštaurácii parádne varia“?

Preto tak veľmi a tak dlho odporúčam tvoriť a šíriť obsah, prihlásiť sa do našej tvorcovskej komunity UKUNU. Lebo potom si vy tú autoritu nebudete musieť prenajímať, vy sa ňou stanete, vy budete určovať trendy.

No a nakoniec tiež nezabúdajte na všetky možné certifikácie, ocenenia, nálepky, pečiatky, známky kvality.

Určite to poznáte, keď si vyberáte víno z regálu, rozhodujete sa medzi dvoma fľaškami, akurát jedna má nejakú medailu víťaza chutí na jarmoku v Pezinku a druhá nie. 🙂

Filmom, ktoré vyhrajú Oscara stúpnu tržby v kinách aj o desiatky miliónov dolárov.

Hudobníci, ktorí vyhrajú Grammy zase dvíhajú svoje koncertné taxy pokojne o stovky percent.

A šialenstvo, ktoré dodnes spôsobujú michelinské hviezdičky, čo sú schopní kvôli nim samotní kuchári urobiť (pokojne si aj na vlastný život siahnuť!) z toho sa až rozum zastavuje.

No a nakoniec špeciálny bonus, odmena: ak mi napíšete vlastnú skúsenosť, ako vás princíp „spoločenského schválenia“ presvedčil kúpiť si nejaký produkt, tak ja vám pošlem jednoduchý trik, ako do prázdnej reštaurácie (či vášho biznisu) naženiete viac hostí.

Ste za? 🙂