Avšak bol mimoriadne úspešný, zákazníci to žrali aj s navijakom, pod jeho vedením narástli na 2 500 obchodov. Vo Veľkej Británii mal trhový podiel 50 %, 1,5 miliardy obrat a 125 miliónov zisk. Boli takí veľkí, že kupovali konkurenčné značky a reťazce. No a Gerald Ratner všetkým akcionárom len za prvých šesť rokov zvýšil ich hodnotu 15-násobne.

Bol na vrchole a myslel si, že ho nemôže absolútne nič ohroziť.

A potom ho pozvali prednášať.

Išlo o významné podujatie prestížneho Institute of Directors, konajúceho sa v Royal Albert Hall, jednej z najznámejších divadelných sál v celej Británii. Na akciu prišlo 4 000 riaditeľov, majiteľov veľkých firiem a tiež veľa novinárov.

Dôležitá udalosť, veľká česť, preto chcel mať Gerald pripravenú dokonalú prezentáciu. Nielen inšpiratívnu, ale aj s nejakým tým vtipom, nech sa zabavia, zapamätajú, odídu plní emócií. Nuž, tak ho tam na poslednú chvíľu doplnil, takto znel:

„Vyrábame tiež karafy z brúseného skla, so šiestimi pohármi na postriebrenom podnose, na ktorom váš komorník môže podávať nápoje. To všetko za 4,95 eur.

Ľudia sa ma pýtajú: Ako to môžeš predávať za takú nízku cenu?

A ja im odpovedám: Lebo je to úplný šmejd.“

V sále sa všetci smiali, nuž posmelený pokračoval ďalej:

„Predávame tiež zlaté náušnice za menej ako 1 libru. Niektorí ľudia nechápu, ako je to možné, veď to je menej ako krevetový sendvič. Aj keď musím priznať, že ten sendvič vám vydrží dlhšie než tie náušnice.“

Hľadisko burácalo a Ratner bol zjavne spokojný a pyšný.

Radosť však dlho netrvala. Na druhý deň boli totiž noviny plné titulkov typu: „Riaditeľ klenotníctva sám volá svoje produkty šmejdy.“

Už to ale nebolo brané ako vtip.

Ratner chodil do médií, dával rozhovory, ospravedlňoval sa, že nič z toho nebolo myslené vážne… Avšak nepomohlo. To mediálne pokrytie, rozruch ktorý spôsobil, znamenalo pre firmu obrovské prepady tržieb a stratu jej hodnoty o viac ako 500 miliónov (1 miliardu na dnešné).

Spoločnosť bola na pokraji kolapsu, nuž stabilizoval ju tým, že najal nového manažéra, o rok z firmy odišiel a o ďalší aj zmenili jej meno.

Ratner bol roky nahnevaný na médiá. Prišiel o obrovský majetok, trpel veľkými depresiami a vraj sedem rokov nevychádzal z postele.

Do dnešného dňa je to ukážkový príklad toho, aké dôležité je vyberať svoje slová uvážene, zvlášť keď ste riaditeľ veľkej firmy. Mohol by to niekto povedať majiteľovi Dráčika. Aj tento prípad má prekvapivé, pre mnohých smutné rozuzlenie.