Vy vôbec nemusíte písať takú haldu príspevkov ako ja.

Stačí, že si nájdete tie najlepšie, čo vám najviac fungujú, a energiu sústredíte do ich šírenia, nech ich vidí čo najviac nových ľudí, pokojne aj milióny. Presne to dokážete, efektívne a z jedného miesta, vďaka odporúčacím oknám Engerio. #reklama

—

Vážení čitatelia, toto je Cliff Young, kedysi 61-ročný farmár z Austrálie.

Priznám sa, nikdy by som nepovedal, ako veľmi ma nejaký dôchodca pestujúci zemiaky na opačnom konci zemegule dokáže inšpirovať. Veď sa presvedčte sami:

Cliff Young bol pastierom na obrovskom statku vo Viktórii. Ešte aj v tej svojej šesťdesiatke tam žil s maminkou a bratom. Boli chudobní, nemali peniaze na traktory alebo kone, a tak odkedy bol malý chalan naháňal svoje kravičky po vlastných, behom, v montérkach a gumákoch.

Na staré kolená sa však rozhodol urobiť niečo šialené – prihlásil sa na 875 kilometrov dlhý ultramaratón (!!!). Organizovala ho sieť nákupných centier Westfield, museli ste zabehnúť zo Sydney do Melbourne, od jedného ich nákupáku k druhému.

Chlap prišiel na štart v montérkach, gumákoch a bez protézy, lebo vraj mu počas behu škrípala.

Organizátori nechápali, čo ho k tomu motivovalo, či je to prehratá stávka alebo niečo iné.

Novinárom, divákom, ale aj ostatným (všetko mladším) bežcom bol na smiech.

A keď preteky odštartovali bol Cliff jasne posledný, priemerné tempo mal okolo 6 km/hodinu.

ALE!!!

Young mal na tú dobu nevídanú, avšak za celé tie roky na statku vycibrenú taktiku: kým ostatní išli po 18 hodinách behu spať, oddýchnuť si, on bežal ďalej.

A keď ostatní vstali, on už bol ďaleko pred nimi.

Cliff skrátka bežal nonstop. V daždi aj horúčavách, s kopou pľuzgierov, spotený v dlhých polyesterových nohaviciach (mal rakovinu kože, preto nemohol na slnku nosiť nijaké trenírky), ubolený a unavený… ale ani raz dosť na to, aby nezvládol urobiť ešte jeden krok.

Nakoniec zvíťazil, odbehol to za 5 dní 15 hodín a 4 minúty. Druhého v poradí zdolal o 10 hodín, predchádzajúci rekord pokoril o celé dva dni.

Kým zo Sydney vyrazil ako nikto, v Melbourne ho v cieli čakalo 5000 divákov. Stal sa národným hrdinom.

Kým pred začiatkom behu sa mu všetci smiali, zrazu sa médiá bili o rozhovory, fanúšikovia o podpisy a značky o možnosť sponzorovať ho.

Tréneri atletiky, ktorí boli pred pretekmi ovešaní stopkami, v rukách mali kalorické tabuľky, mapy a rozpisy trasy, zrazu do detailu skúmali ten jeho nemotorný bežecký štýl.

No a Young, ktorý bol do toho behu, do svojich 61 rokov nezadaný mládenec, sa po ňom oženil s 23-ročnou Máriou, priamo vo Westfielde, zasponzorovali a zorganizovali mu celú svadbu.

Cliff Young nakoniec zomrel na tej istej farme, kde strávil celý svoj život, ako 81-ročný, ako legenda, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila vytrvalostné behy.

Ten dedko naučil celé generácie bežcov rozkladať si sily tak, aby zvládli ísť radšej pomalšie, ale bez prestávky.

Sám som kedysi beh neznášal, dnes ho milujem. 

Ten pocit, keď už nevládzem, zahmlieva sa mi pred očami, na ramene mi sedí čertík a hovorí: „Vykašli sa na to“. Ale ani raz to nie je dostatočne zlé na to, aby som neurobil ešte jeden krok a dokončil tak celú vzdialenosť.

Nuž nielen v tvorbe a šírení obsahu, v biznise, v športe, ale celkovo v živote platí, že cesta za úspechom nie je šprint, je to maratón.

Musíte makať. Radšej pomaly a ťarbavo, ale dlhodobo a vytrvalo. Buďte o 1 percentíčko lepší ako včera a neuveríte, na aké miesta vás to zavedie. 

Choďte si dnes zabehať. Naozaj!

Páčia sa vám príbehy o vytrvalosti a nezlomnosti a zároveň máte radi kvalitný marketing?

Tak si prečítajte Neznáme príbehy úspešných značiek.