Takú parádnu kreatívnu kampaň ako bude tá dnešná Vám nevymyslím, prepáčte. 

Ale keď už tú svoju reklamu budete mať, tak zabezpečím, že ju uvidí 74 % používateľov internetu. Jednoducho, rýchlo a efektívne. A to je tiež dôležité, lebo veď content je king, ale distribúcia je King Kong.

Ozvite sa nám do Engerio. #reklama

—

Nie, názov tohto newslettra nie je žiaden clickbait. Podľa hodnotenia odborného časopisu Ad Age je reklama, o ktorej vám dnes napíšem, naozaj tou najlepšou celého 20. storočia.

A ten príbeh za tým… no hotový hollywoodsky thriller to je!

Keď totiž Volkswagen začínal v Spojených štátoch predávať svoje auto, Typ 1, tak to bol komerčný prepadák. Za celý rok 1949 totiž predali len 2 kusy, slovom DVA! 🙂

Dôvodov bolo hneď niekoľko:

Po prvé, automobilka mala nacistický pôvod, ľudia Nemcom tú vojnu stále nevedeli odpustiť, nieto ešte aby si od nich niečo kupovali.

Po druhé, bola to doba obrovských, luxusných, priestranných áut – Cadilacov a Pontiacov a Fordov. Typ 1 bol v porovnaní s nimi až smiešne malinké auto.

Po tretie, typ 1 bol nielen malinký, ale aj fakt škaredý. Kvôli tomu tvaru si z neho ľudia robili srandu, že vyzerá ako „Beetle“, teda chrobák.

No a nakoniec to meno, „Typ 1“… Ani ho nikto nepoznal (typické pre začínajúce značky), aj bol naozaj blbý, zvlášť keď sa modely vašej konkurencie volajú tak majestátne – Eldorádo, Roadmaster, Chieftain a podobne…

No skrátka „ľudové auto“ to nemalo v krajine neobmedzených možností vôbec ľahké. 

Napriek nízkej cene, vysokej kvalite a spoľahlivosti sa v 1950 predalo 328 vozidiel, potom 367, potom ani nie 900.

Celých 10 rokov im trvalo, kým firma prvýkrát dosiahla hranicu 50 000 kusov.

A potom Volkswagen vymenil svoju reklamnú agentúru (žeby im došla trpezlivosť?) za miniatúrnu a neznámu Doyle Dane Bernbach, skrátene tiež DDB.

No a tá DDB prišla s niečím nevídaným: Namiesto toho, aby zápasili so všetkými tými negatívnymi spojeniami, presviedčali ľudí o opaku… Oni z tých nevýhod urobili hlavný predajný argument. Ich slogany zneli:

„Mysli v malom“

„Ak ti dôjde benzín, je ľahké ho potlačiť“

V jednej z kreatív použili herca Martina Feldmana, ktorý si „vďaka“ svojmu pokrivenému zraku zahral vo filme Mladý Frankenstein a prerazil v Hollywoode. Na plagát dali jeho tvár a slogan: „Ak dokázal uspieť on, môže to dokázať aj Volkswagen.“

Keď Apollo 11 pristálo na mesiaci, deň na to VW uverejnil v časopisoch inzerát, na ktorom bol odfotený lunárny modul a k tomu nápis: „Je fakt škaredý. Ale dostane ťa, kam potrebuješ.“

V televíznej reklame „Snežný pluh“ zase ukazovali, ako chlap šoféruje svojho Chrobáka totálne zasneženou opustenou krajinou. Počas 60-sekundového spotu nehrá žiadna hudba, nikto nič nehovorí, iba hlas v pozadí sa sucho spýta: „Už ste niekedy uvažovali, ako sa šofér snežného pluhu dostane k snežnému pluhu? Tento jazdí na Volkswagene.“

No skrátka sa tej reklamnej agentúre podarilo niečo nevídané – najprv presvedčiť klienta, potom zákazníkov, a potom celý svet, že zo slabosti sa dá urobiť silná stránka, hlavný predajný argument. Že je to síce malé a škaredé, ale lacné, kvalitné a spoľahlivé.

A tak v 1959, keď spustili „Think small“ kampaň, vyskočili predaje z 50 na 85 000 kusov. A do ďalších 10 rokov boli na čísle 400 000!

Pritom to bolo stále to isté auto, od tých istých ľudí, z tej istej automobilky. Jediné, čo sa zmenilo bola kreatíva, uhol pohľadu, že pohár nie je dopoly prázdny. Chápete.

A v roku 1968 Volkswagen, vtedy už najväčší importér áut v celej Severnej Amerike, oficiálne premenoval „Typ 1“ na hanlivého „Chrobáka“.

Presne taká je kreatíva v reklamných kampaniach. Platilo to pred 65 rokmi, platí to aj teraz. Veď sa sami pozrite, aké sú tie tri najlepšie automobilové reklamy v 21. storočí, budete určite prekvapení.

A tie čísla, čo im to prinieslo, jedna báseň. 

No skrátka, kreativita je vo vašej komunikácii fakt najdôležitejšia.

Nepodceňujte ju.