Austrálčanku Bronnie Ware istotne nepoznáte, pred 20 rokmi pracovala ako sestrička v hospici. Starala sa o ľudí, ktorí to mali spočítané, ktorým ostávalo 12 a menej týždňov života.

V roku 2009 však o svojich skúsenostiach zo zamestnania napísala blogový príspevok, „Ľútosti umierajúcich“ sa volal. V ňom popísala päť najčastejších vecí, ktoré jej pacientov naozaj mrzeli, keď sa už nemuseli na nič hrať, keď sa nemuseli báť, čo na to povie ich okolie.

Mnohých to možno prekvapí, ale tí umierajúci vôbec nespomínali, že by im v živote chýbalo viac sexuálnych partnerov, alebo nejaké zoskoky s padákom, samoriadiace autá a luxusné dovolenky… nie, nič z toho.

Boli to úplne iné, omnoho triviálnejšie veci:

Po prvé: „Želám si, aby som bol žil(a) tak, ako chcem ja, nie tak, ako odo mňa očakávali ostatní.“

S veľkým náskokom to bola tá najčastejšia vec, ktorú pacienti spomínali.

Po druhé: „Želám si, aby som nepracoval(a) tak tvrdo.“

Toto jej vraj povedal každý jeden mužský pacient, o ktorého sa starala. Ľutovali, ako im kvôli práci ušla mladosť detí, že ich nevideli vyrastať, lebo boli zahltení prácou.

Po tretie: „Želám si, aby som mal(a) odvahu prejaviť moje pocity.“

Mnohí ľudia vraj potláčali svoje názory a túžby len preto, aby boli zadobre s inými.

Po štvrté: „Želám si, aby som ostal(a) v kontakte s mojimi priateľmi.“

Po piate: „Želám si, aby som bol(a) šťastnejší, šťastnejšia.“

Že to rozhodne nie je len nejaká lokálna vec, že sme si v týchto ľútostiach celosvetovo veľmi podobní, o tom sa môžete presvedčiť v reklame na hospic „Dobrá tečka“. Pozrite si ju, keď už pre nič iné, tak aspoň z profesného hľadiska. Je totiž krásnou ukážkou toho, že cez príbehy dokážete odkomunikovať akékoľvek citlivé posolstvo.

Ale poďme naspäť k Bronnie. 

Jej blog, len o málinko dlhší ako tento newsletter, zmenil autorke kariéru i celý život.

Stal sa internetovou senzáciou, za 3 roky si ho prečítalo 8 miliónov ľudí.

Keď si uvedomila predajný potenciál, rozhodla sa článok stiahnuť a radšej vydať celú knihu. Tá sa preložila do 32 jazykov a stala sa bestsellerom. Toľko obchodnícka vsuvka na tému využívania príležitostí.

Ale moja hlavná pointa, pre ktorú vám toto všetko píšem, je iná. 

Dnes je ten smutný deň, kedy spomíname na zosnulých a ľudí blízkych nášmu srdiečku.

Je to však tiež výborná príležitosť, aby sme sa aspoň na chvíľku zastavili a zamysleli aj nad vlastným životom. 

Žijeme ho tak, ako chceme my, podľa svojich hodnôt?

Alebo sa „prepaľujeme“, nech si môžeme kúpiť veci, ktoré nepotrebujeme, za peniaze, ktoré nemáme, aby sme zapôsobili na ľudí, ktorých nemáme radi?

Vieme vôbec, aké sú tie naozaj podstatné veci v našom živote?

Veru, nájdite si dnes pol hodinku na seba, svoje myšlienky, a zamyslite sa.

—

Ak chcete žiť šťastný, zdravý a naplnený život, ak cítite, že sa potrebujete zlepšiť v rozhodovaní, ak sa chcete lepšie sústrediť a menej stresovať, tak mám pre vás tip.

V tvorcovskej komunite UKUNU všetci členovia s ročným predplatným nájdu môj time management kurz.

Ako zvládam vychovávať deti, riadiť firmu, tvoriť hromadu obsahu, cvičiť… a nezblázniť sa z toho všetkého, tam máte ako na podnose vysvetlené. 20 kapitol, s praktickými domácimi úlohami, aby už ani vám nič dôležité neušlo.

Tak choďte do toho. 

Lebo veď, čo je lepšia investícia než do seba samého?