Chcete, aby vás zákazníci počúvali? Tak si dajte extra záležať, kedy sa im prihovárate.

Zhon totiž zásadne ovplyvňuje to, ako sa zachovajú.

Už v roku 1973 si výskumníci robili pokus na študentoch kňazských seminárov. Len ťažko by ste hľadali väčších dobrodincov, čisté duše. Naše pokusné králiky najprv vyplnili dotazníky a podľa odpovedí ich výskumníci rozdelili na tých, ktorí chcú pomáhať svetu a tých, ktorí to robili pre vlastné uspokojenie (egoisti jedni sebeckí).

Následne ich, pekne po jednom, poslali do neďalekej budovy prednášať tému o dobrom Samaritánovi – biblickom príbehu, v ktorom svätí ignorovali osobu v núdzi, zato náhodný okoloidúci jej pomohol.

Zdroj: Library of Congress, The good samaritan, Gillam

Študentov „rozdelili“ do troch náhodných skupín. Na takých, ktorí:

• a) sa nemuseli ponáhľať, mali čas,
• b) mali síce čas, ale mali hneď vyraziť, aby to stihli,
• c) mali sa ponáhľať, lebo už meškali.

Čo im ale nepovedali bolo, že na ceste prejdú tieto dobré dušičky okolo osoby ležiacej na ulici, ktorá potrebovala pomôcť (nastrčený herec to bol). Čo myslíte, pomohli?

Ako ktorí. Experiment ukázal, že je úplne jedno, či chcete pomáhať celého svetu alebo ste egoista. Rozdiel bol tom, koľko času ste mali. 63 % tých, ktorí mali dosť času sa zastavili a neznámemu pomohli. Tí, ktorí to stíhali tak akurát, pomohli v 43 % prípadov. A iba 10 % tých, ktorí nestíhali, sa zastavili.

Situácia, v ktorej sa zákazník nachádza, zásadne ovplyvňuje jeho správanie.

Ako napríklad experiment s Joshua Bellom, jedným z najžiadanejších huslistov na svete. Prezlečený za pouličného muzikanta, na husliach za 3,5 milióna dolárov, hral počas rannej špičky na stanici metra. Tipnite si, koľko ľudí si ho aspoň na chvíľu vypočulo a koľko peňazí zarobil?

Z 1097 okoloidúcich sa zastavilo 7 a zarobil 32 dolárov. 💔 Pritom ešte dva dni predtým ten istý umelec vypredal v divadle v Bostone 1700 miest, 100 dolárov za lístok