Extra bonusové príbehy
Čo by si len chlapi počali bez svojich manželiek a priateliek?
Keď Stephen King začínal svoju spisovateľskú kariéru, nikto, ani on sám, by nepovedal, že sa stane jedným z najúspešnejších a najpredávanejších spisovateľov všetkých čias.
Bavilo ho písanie, už od základnej školy si privyrábal písaním krátkych hororových, sci-fi a krimi stĺpčekov do pánskych časopisov.
Aj sa mu sem-tam nejaký podarilo predať, ale už ako 14-ročný mal vraj toľko zamietavých odpovedí, že tú ťarchu nevydržal klinec v stene a odpadol.
Mama ho presvedčila, nech vyštuduje za učiteľa, keby to náhodou s tým písaním nevyšlo.
A tak sa z Kinga ašpirujúceho na profesionálneho spisovateľa stal učiteľ angličtiny a literatúry na strednej škole, za 6400 dolárov ročne.
Bohužiaľ, bolo to málo. Aj vtedy aj dnes, spoločnosť prehliadala dôležitosť a hodnotu vzdelávania.
Až tak málo, že jeho manželka Tabby musela pracovať v dvoch zamestnaniach, aby on mohol aj naďalej skúšať preraziť písaním.
Jedným z takýchto Kingových pokusov bol aj príbeh zvaný Carrie. Bol o dievčati na strednej škole, ktorú spolužiaci šikanovali.
Napísal prvé tri strany, ale rozhodol sa zahodiť ich do koša. Od tých pánskych časopisov, kam stále skúšal prispievať, čitatelia očakávali viac nahých obrázkov dievčat a nie nejaké zdĺhavé príbehy. Bol to zabitý čas, myslel si.
Keď sa ale na druhý deň vrátil z práce domov, našiel Tabby ako tie papiere vytiahla, narovnala, oprášila od cigaretového popola a so záujmom prečítala.
„Myslím, že je to zaujímavé. Fakt si to myslím,“ povedala mu.
Len a len vďaka jej podpore a motivácii sa teda rozhodol príbeh o Carrie dokončiť a poslať do vydavateľstiev.
A ako isto tušíte, dobre spravil.
Jedného dňa, ako v škole počas obednej prestávky opravoval písomky, dostal správu, že mu volá manželka.
Hneď vedel, že sa deje niečo dôležité. Doma totiž nemali telefón, bol drahý, Tabby musela obliecť deti a ísť k susedom.
„Jedno z vydavateľstiev sa ozvalo a zaplatia ti 2500 dolárov ako zálohu!“
2500 dolárov, veď to bola takmer tretina jeho celoročného platu!
Keď to večer doma oslavovali, zamýšľali sa, za koľko by sa mohli predať práva na brožovanú väzbu (bolo zvykom predávať tvrdú a mäkkú samostatne). King tipoval, že pri veľkom šťastí možno aj 60 000, ona mu nechcela veriť.
Zistili to až o niekoľko mesiacov neskôr, keď z čista-jasna zavolal Kingovi vydavateľ, že sa podarilo nájsť aj druhého vydavateľa:
„Sedíš? Lebo Carrie kúpili za rovných 400 000 dolárov.“
Kingovi sa roztriasli kolená. „Koľko si to povedal? 40 000?“
Vydavateľ ho opravil: „Štyristotisíc dolárov. Štvorka a päť núl a potom desatinná čiarka a dve ďalšie nuly.“
Keď sa Tabby vrátila z práce, nechcela tej novinke uveriť.
Manželia sa objali, pozreli na svoj apartmán, ktorý si prenajímali za 90 dolárov na mesiac a rozplakali sa.
Carrie, ten príbeh ktorý Stephen ani nechcel dopísať, ktorý by nikdy neexistoval nebyť podpory a motivácie od Tabby (a príjmu z Dunkin Donuts, kde pracovala po večeroch) zmenil navždy ich život.
Veru tak, muži často vládnu celému tomuto svetu biznisu, korporácií a top manažmentov, všade ich je vidieť, stoja v žiare reflektorov.
Ale kde by boli všetci tí živitelia rodín nebyť tej neviditeľnej, superdôležitej podpory ich drahých polovičiek?