Aj dnešný skutočný príbeh bude ukážkou toho, ako fakt veľmi dôležitá je uveriteľnosť komunikácie.

Uveriteľnosť vašich reklám určite zvýšite, ak ju budú odporúčať tie najprestížnejšie slovenské médiá. Pekne natívne, medzi iným redakčným obsahom.

Vďaka odporúčacím oknám Engerio to všetko môžete spraviť rýchlo a efektívne z jedného miesta. #reklama

—

Čo myslíte, aký vplyv má nálepkovanie na naše videnie sveta?

No fakt veľký, a fakt silný!

Jeden z najšialenejších experimentov, aké v psychológii nájdete, je isto ten od psychológa Davida Rosenhana.

V roku 1969 našiel sedem perfektne mentálne zdravých dobrovoľníkov, vzdelaných ľudí z akademického alebo umeleckého prostredia.

Tí spolu so samotným Rosenhanom následne zašli do dvanástich veľkých psychiatrických liečební s tým, že počujú v hlave nejaké hlasy… A to bolo všetko.

Na ostatné otázky, o živote, práci, rodine odpovedali normálne, pravdivo.

Už výsledky takéhoto pokusu boli šokujúce – ani jeden z lekárov v týchto dvanástich nemocniciach nezistil, že „pacient“ je v poriadku, všetkých označili za mentálne chorých, hospitalizovali ich.

Ale aj keď sa i v zariadeniach naďalej chovali ako v bežnom živote (lieky neužívali, potajme ich splachovali do záchoda), tak hocičo, čo urobili, všetko lekári označili za prejav ich choroby:

Ak videli že si „pacient“ robil zápisky, písal denník, tak to bolo patologické správanie.

Keď sa prechádzal po chodbe, lebo sa nudil, tak to bolo prejavom jeho nervozity spôsobenej úzkosťou.

Keď prišiel do jedálne skôr ako podávali večeru, tak to bol zase symptóm chorobnej túžby po jedle.

Dokonca aj keď boli tí herci milí k personálu, tak aj to bola patologická potreba zapáčiť sa.

Boli skrátka onálepkovaní a čokoľvek, čo spravili, bol len ďalší „dôkaz“ ich schizofrénie.

Nakoniec tých osem testerov z dvanástich zariadení (niektorí boli hospitalizovaní opakovane) prepustili po siedmich (najkratšie) až 52 dňoch (najdlhšie). Ale aj to až po tom, čo priznali, že sú chorí, čo súhlasili, že budú užívať silné antipsychotiká (2100 kusov tabliet predpísali ôsmim ľuďom!)

Keď po rokoch testovania, v 1973, výsledky tohto pokusu Rosenhan publikoval v časopise Science v článku „Byť zdravý na miestach pre chorých“ (On being sane in insane places), spôsobil tým poriadny rozruch, v médiách aj odbornej komunite. Ľudia boli o to viac presvedčení, že diagnózy nie sú spoľahlivé, že nemocnice často len ťahajú prachy od poisťovní.

Ale bonbónik, ten prišiel až potom.

Jedna z prestížnych nemocníc vyhlásila, že u nich by sa také nikdy nestalo, že nech tam pokojne nejakých Rosenhan pošle. A on s tým súhlasil!

Na konci 3-mesačného testu označili 41 pacientov za takých, čo to len hrali.

Ale viete čo?

Rosenhan tam neposlal ani jedného! Ten špitál sám seba nachytal! 🙂

Tieto výsledky boli také významné, článok taký vplyvný, že urýchlili už taký veľký tlak na kompletnú reorganizáciu celého systému, ako psychiatria fungovala.

Ale aspoň vďaka tomuto všetkému my ostatní vidíme, minimálne od roku 73, ako takéto „nálepkovanie“ vplýva na videnie celého sveta.

Preto používame značky, lebo aj Coca-Cola viac chutí v porovnaní s jej výsledkami v slepých testov chutí.

Preto používame všetky tie slová ako exkluzívny, luxusný, tradičný, ručná výroba… lebo potom automaticky vidíme všetko kvalitnejšie.

Preto sa hráme s cenou – víno za 90 dolárov bolo objektívne lepšie ako to isté víno za 10 dolárov.

A preto tak veľmi záleží na recenziách a hviezdičkách, preto si ich musíte zbierať.

Lebo ako vidíte, tej nálepky sa potom už len ťažko zbavíte.

—

Chceli by ste si aj vy budovať silnú značku, osobnú alebo firemnú, vytvárať si pozitívne nálepky?

Potom si isto prejdite špecializovaným kurzom, dostupný je pre členov tvorcovskej komunity UKUNU.